Labílek: Rozdiel medzi revíziami
Riadok 4: | Riadok 4: | ||
== Ako sloveso == | == Ako sloveso == | ||
Sloveso '''labčiť''' označuje stav, keď človek (/toto indivíduum) má za potrebu vyvolávať sebestrednú pozornosť, pozornosťkurví. Takisto označuje niekoho<ref>Konkrétne [[Kokotko]]</ref>, kto má potrebu (neopodstatnenú) ukazovať (neironicky) na cnosti. Takýto človek sa vyznačuje nesmiernou namyslenosťou, ktorú však nie je schopný vnímať, spoločne s precitlivenosťou na i ten najjemnejší bulšit, ktorý mu nepasuje do jeho (primitívneho, čierno-bieleho, až sa niekedy zdá, autistického) svetonázoru a vnímania reality/skutočnosti. | Sloveso '''labčiť''' označuje stav, keď človek (/toto indivíduum) má za potrebu vyvolávať sebestrednú pozornosť, pozornosťkurví. Takisto označuje niekoho<ref>Konkrétne [[Kokotko]]</ref>, kto má potrebu (neopodstatnenú) ukazovať (neironicky) na cnosti. | ||
Takýto človek sa vyznačuje nesmiernou namyslenosťou, ktorú však nie je schopný vnímať, spoločne s precitlivenosťou na i ten najjemnejší bulšit, ktorý mu nepasuje do jeho (primitívneho, čierno-bieleho, až sa niekedy (ne; tak to totiž je)zdá, autistického) svetonázoru a vnímania reality/skutočnosti. |
Verzia z 18:11, 5. október 2022
Labílek, alebo Labilný jedinec, je typ Kuka, ktorý nemá v hlave niečo v poriadku, je precitlivelý, má zvýšenú mieru nemaťvpičizmu a tak isto sa zdá, že prahu pozornosťkurvenia . Na tento zjav sa hľadí len veľmi ťažko.
V pásme medzi približníkom a byť založeným, sa labílek ďaleko distancuje od založenca, avšak toto taktiež záleží na viacerých faktoroch, ktoré môžu - a nemusia - korelovať, potvrdzovať túto závislosť, tento vzťah. Podobá sa pásmu medzi Kúzelníkom (-) a Normíkom (+) - avšak čím viac + (podľa testu), tým je človek pravdepodobne menej založený - má menej vlastného názoru a podriaďuje sa "normálnosti", spoločnosti - komformite, prenecháva spoločnosť na rozhodovaní[1].
Ako sloveso
Sloveso labčiť označuje stav, keď človek (/toto indivíduum) má za potrebu vyvolávať sebestrednú pozornosť, pozornosťkurví. Takisto označuje niekoho[2], kto má potrebu (neopodstatnenú) ukazovať (neironicky) na cnosti.
Takýto človek sa vyznačuje nesmiernou namyslenosťou, ktorú však nie je schopný vnímať, spoločne s precitlivenosťou na i ten najjemnejší bulšit, ktorý mu nepasuje do jeho (primitívneho, čierno-bieleho, až sa niekedy (ne; tak to totiž je)zdá, autistického) svetonázoru a vnímania reality/skutočnosti.